Ako rozpoznať svalovicu u psa v zime?

Často predpokladáme, že ak pes po zime kríva, má úraz alebo problémy s kĺbmi. Ale mohlo by ísť o svalovicu, ktorú môžeme odhaliť a liečiť skôr, než situácia eskaluje.

V chladnom období sa pes pohybuje odlišne. Kvôli pomalšiemu ohrievaniu svalov a klzkému terénu, je psí organizmus pod väčším tlakom. Toto sú dôvody, prečo by sme mali byť v zime ostražití k potenciálnej svalovici u domácich miláčikov po každom dlhšom venčení.

Príznaky svalovice sa na prvý pohľad javia nenápadne. Sú to napríklad znížené výsky skokov, spomaľovanie pri vstávaní alebo váhanie pri chôdzi po schodoch. K tomu dochádza k zime typickej stuhnutej chôdzi, ktorá sa mierne zlepší po prechádzke, ale vráti sa po krátkom oddychu. Tento problém môže majiteľov znepokojiť, pretože má podobné prejavy ako komplikácie s kĺbmi.

Tento text vám ukáže, ako rozlíšiť obyčajnú svalovú únavu od vážnejších problémov. Predstavíme si základné domáce kontroly, signály na okamžité volanie veterinára a zásady prvej pomoci. Osobitný dôraz kladieme na opatrný prístup, pretože zima s ľadovými povrchmi môže situáciu rýchlo zhoršiť.

Kľúčové zistenia

• Zimné obdobie spomaľuje ohrievanie psích svalov, čo zvyšuje riziko svalovice.

• Príznaky svalovice môžu pripomínať úrazy alebo kĺbové problémy.

• Stuhnutosť psa sa po prechádzke mierne zlepší, avšak po oddychovej fáze sa problém opäť ukáže.

• Zima a klzké povrchy môžu prispieť k zhoršeniu svalovej bolesti.

• Naučíme sa, ako rozpoznať zimnú svalovicu a kedy je nutné zavolať veterinára.

• Dôležitá je prevencia a regenerácia po fyzickej aktivite na zníženie rizika komplikácií svalovej únavy.

Prečo je svalovica u psa v zime častejšia a zradnejšia

V zime sa naše psy často stretávajú so svalovicou, ktorá môže prísť nečakane. Zima ovplyvňuje telo iným spôsobom, čím bežné aktivity môžu pôsobiť náročnejšie. Dôležité je preto sledovať známky už od momentu, keď psa vyvedieme von.

Chlad má na svaly psa špecifický vplyv. Za studena sú svaly, šľachy a kĺby tuhé a pes sa rozohrieva pomalšie. Niektorí psi však po niekoľkých minútach nabehnú na vysokú rýchlosť, akoby zmizli všetky prekážky.

Zimná sezóna môže prudko zintenzívniť aktivitu psa. Prudké pohyby spôsobené snehom alebo hrami môžu zvýšiť riziko svalovej preťaženosti. Navyše, telo v tom momente nemusí byť dostatočne pripravené na také zmeny.

Zimné podmienky so sebou prinášajú ďalšie výzvy:

• kratšie dni znížia pravidelnosť tréningu a kondícia sa zhoršuje,
• klzké povrchy zvyšujú potrebu stabilizácie,
• chlad ovplyvňuje labky a prenáša záťaž do vyšších častí tela,
• a oblečenie môže obmedziť pohyb.

Stuhnutosť po vonkajšej aktivite môže signalizovať svalovicu. Môže sa objaviť pomalé vstávanie, opatrné používanie schodov alebo odmietanie skákať. V zimných mesiacoch sú tieto príznaky ľahko prehliadnuté.

pes zima rozpoznanie svalovice

V zime môže náš pes pôsobiť po aktivite „akosi tuhšie“. Pozornosť venujeme tomu, ako sa pes správa po oddychnutí. Zmeny v pohyblivosti sledujeme najmä v prvých minútach po začatí pohybu.

Rozpoznávanie svalovice u psa má svoj typický vzorec. Je charakterizované rannou stuhnutosťou po spánku, ktorá postupne ustúpi. Pes nemusí zlyhávať náhle. Skôr sa rozchodí pomalším štartom, skracuje krok a vyhýba sa prudkým pohybom.

Stuhnutosť psa po oddychu, hlavne ráno, ktorá sa postupne zmierni, je častá.

Citlivosť na dotyk v oblasti svalov bez zjavných vonkajších zranení naznačuje bolesť. Prejavy môžu byť subtílne, ako mierne mrknutie alebo napnutie.

Pes môže odmietať skákať do auta, na gauč, alebo ísť po schodoch, aj keď vyzerá zdravo.

Kratší krok a opatrné našľapovanie sú príznaky zmenenej chôdze, nie však úplnej neschopnosti chodiť.

Svalovica sa často objavuje 12–48 hodín po nezvyčajnej záťaži. Napríklad dlhá túra, šprinty v snehu alebo hry na ľade môžu byť príčinou. Niekedy nezbadáme súvis s predchádzajúcou aktivitou.

Zima môže prehĺbiť príznaky. Svaly sa v chlade rýchlejšie stiahnu, a tak aj mierna bolesť môže pôsobiť dramaticky. Rozlišujeme medzi svalovicou a dôsledkami poranení pozorovaním, či sa stav pri zohrievaní zlepšuje alebo zhoršuje.

Ako vyzerá svalovica u psa v praxi

Príznaky svalovice u psa si často všimneme doma, a nie počas prechádzok. Ráno pes vstane pomalšie, „natiahne“ sa a chvíľu pôsobí stuhnutý. Môže sa tváriť, že nemá záujem o bežné pohyby.

Stuhnutosť po prechádzke je tiež bežná, hlavne v chladnom počasí. Pri obliekaní postroja môže pes váhať, najmä ak ho ťaháme cez hlavu. Nie je to vzdor, ale skôr opatrnosť.

• opatrné sadanie a vstávanie, kratšie kroky a menej chuti do hry
• pes sa viac líže na stehne, bedrách alebo na chrbte, nie priamo na labke
• zmena držania tela pri schádzaní zo schodov alebo pri skoku na gauč

Bolesť pri dotyku svalov pes skôr ukáže napätím či uhýbaním, než kvílením. Citlivosť sa týka viacerých svalových skupín a často je symetrická. To sa líši od úrazu, ktorý postihne konkrétnu oblasť jednostranne.

Pri miernych príznakoch svalovice pes môže váhať pri chôdzi po vyjdení do zimy, ale rozbehne sa po pár minútach. Pri silnejšej svalovici je stuhnutosť zjavná a pes odmieta aktivitu skôr, ale bez prudkej bolesti pri každom pohybe.

Najčastejšie zimné situácie, ktoré vedú k svalovici

V zime je prekvapivé, ako rýchlo môže obyčajný výlet prejsť v bolestivú skúsenosť svalovice. Pár nezvyklých aktivít, viac skokov a behu dokáže svaly prekvapiť. Sú nútené zvládnuť viac, než sú zvyknuté.

Za typické okamihy, keď sa aktivita náhle zvýši, môžeme považovať niekoľko situácií.

• Príchod prvého snehu so sebou prináša dlhšie behanie, skákanie a prudké zmeny smeru. Často chýba postupné zahriatie.

• Naháňačky s inými psami a aport vo veľmi hlbokom snehu. Tieto aktivity vyžadujú väčšiu prácu zadných častí tela.

• Pri hraní so snehovými guličkami alebo frisbee sa často strieda rýchle šprintovanie a náhle zastavovanie.

• Behanie vedľa bicykla v chladnejšom počasí bez predchádzajúceho zahriatia môže byť problematické, najmä na pevnom povrchu.

• Dlhšie víkendové prechádzky po týždni kratších venčení môžu byť náročné, keď kondícia psa poklesá.

Šmykľavé povrchy, ako ľad a utlačený sneh, predstavujú veľké riziko. Pri pohybe na takomto teréne robíme nechcené mikrošmyky, čím sa pes snaží stabilizovať svoje telo. Pri tomto procese sú zvlášť zatvárané zadné stehná a kríže.

Možno si myslíme, že krátka vzdialenosť nebude problém, no svaly cítia opak. Riziko poškodenia svalov je vyššie, najmä ak je kondícia psa slabšia alebo ak sme po dlhšej pauze opäť aktívni.

Pokiaľ chceme udržať zimné aktivity so psom v bezpečí, musíme dávať pozor na povrch, rozložiť šprinty a robiť pravidelné krátke prestávky. Tým predídeme nadmernému preťaženiu a zachováme si pôžitok z pohybu.

Rozlíšenie svalovice od úrazu, zápalu či artrózy

V zime možno zažívame obyčajné kulhanie, ale jeho príčina môže byť rôznorodá. Rozlišujeme svalovicu od úrazu psa pozorovaním niekoľkých faktorov. Dôležitý je čas nástupu problému, či postihuje iba jednu nohu, a ako sa pes cíti po odpočinku.

• Svalovica: Typicky sa objaví 12–48 hodín po fyzickej záťaži. Po prebudení môže pes preukazovať stuhnutosť a prvé kroky sú neisté. Po niekoľkých krokoch sa situácia často zlepší a dotykom citíme citlivosť skôr na rozľahlých svalových partiách.

• Úraz (vyvrtnutie, natrhnutie): Úraz prichádza náhle a niekedy je sprevádzaný kvíknutím. Pes odmieta zaťažiť postihnutú končatinu. Bolestivosť je možné vypozorovať pri určitom pohybe alebo tlaku na špecifické miesto.

• Zápal: Pri zápale kĺbu pozorujeme výrazné teplo, opuch a bolesť. Môže sa objaviť aj apatia a nechuť k pohybu. Pes môže kĺb častejšie lízať alebo sa snaží ho chrániť.

• Artróza: Príznaky artrózy bývajú dlhodobé a v zimnom období sa prehlbujú. Ochorenie sa prejavuje každodennou stuhnutosťou, ktorá v teplom prostredí subjektívne ustupuje, avšak chlad ju opätovne zhoršuje. Diagnózou sú často postihnuté staršie psy alebo tie, ktoré boli dlhodobo vystavené vysokej fyzickej záťaži.

V praxi môže dôjsť k prekrývaniu príznakov svalovice a artrózy v zimnom období kvôli stuhnutosťi. Ak kulhanie pravidelne nastupuje po podobných aktivitách alebo sa situácia zhoršuje, mali by sme situáciu vziať vážne a zvážiť návštevu veterinára.

Platí zásada opatrnosti, obzvlášť ak máme podozrenie na úraz. Kedy ísť k veterinárovi? Ak pes nezaťažuje končatinu, cíti ostrú bolesť, je opuch alebo končatina je teplejšia a nezlepšuje sa do 2 dní, vyhľadajme veterinárnu pomoc.

Rizikové skupiny psov v zime

Zimné mesiace vyžadujú pozornejší pohľad na našich štvornohých priateľov. Telo sa v chlade správa odlišne, čo sa odráža na jeho kondícii. U rizikových skupín môže spomalená aktivita skrývať začínajúcu stuhnutosť a nedostatočnú adaptáciu na zimu. Rozpoznanie týchto príznakov umožňuje rýchlejšie reagovať na potreby psa.

• Znížená aktivita vedie k poklesu kondície psa, ktorý po dlhej prechádzke alebo hrách vo snehu pociťuje bolesť svalov.

• Psík s nadváhou má väčšie zaťaženie na kĺby a chrbticu, čo je v zime na klzkom povrchu problematické.

• V prípade starších psov je bolesť menej zjavná. Často sa môže zamieňať so stuhnutosťou po spánku alebo bolesťou kĺbov.

• Mladé psy majú tendenciu nadmerne sa zapájať do aktivít, čo ich svaly unaví rýchlejšie, než by sme očakávali.

• U športových plemien sa v zime musíme obzvlášť sústrediť na náhle zmeny v tréningu, aby sme predišli zraneniam.

Psy vnímavé na bolesť alebo trpiace úzkosťou si zasluhujú extra pozornosť. V správaní sa môžu objaviť zmiešané signály. Preto je dôležité všímať si, ako sa vyhýbajú fyzickým aktivitám, ako sú schody alebo skoky do auta.

Existuje veľký rozdiel medzi srsťami psov. Ti s krátkou srsťou sa rýchlejšie ochladia, čo môže prispievať k ich neochote hýbať sa. Zahrievanie na začiatku a plynulý dobeh na konci prechádzky pomáhajú udržiavať telesnú teplotu psa v normále.

Domáce vyšetrenie: čo si vieme bezpečne skontrolovať

Domáce vyšetrenie prebieha v pohodlí, bez stresu. Pomôže nám pri náznakoch svalovice. Začneme v teplej miestnosti, kde podlaha nie je šmykľavá. Umožní to našemu psovi stáť stabilne.

Pri sledovaní jeho pohybu dbáme na rytmus krokov. Symetria a dĺžka kroku sú tiež podstatné. Začneme s pár pomalými krokmi, neskôr prejdeme na bežné tempo, čo je ideálne určiť na vhodnom povrchu.

Potom prejdeme k jemnému prehmataniu svalstva. Používame dlane, aby sme zistili, či nenachádzame citlivé či stuhnuté oblasti. Skúmame hlavné svalové skupiny, pričom hľadáme nezvyčajné reakcie nášho štvornohého priateľa.

Pri skúmaní labiek je dôležitá ich dôkladná kontrola, hlavne v zimných mesiacoch. Fokusu sa na praskliny, prítomnosť ľadových guliek, soli či kamienkov, ktoré môžu psa pri chôdzi bolieť.

Pri teste rozsahu pohybu konáme opatrne. Nikdy nepoužívame silu, aby sme psa nenasilili. Ak pes prejaví známky nepohodlia, prestávame.

Keďže podstatné je rozumieť svalovici u psa, je dobré si zaznamenať určité detaily. Pomôžu nám pri rozhodovaní a konzultácii s veterinárnym lekárom.

• kedy sa problém objavil a ako rýchlo sa mení

• čo pes robil 24–48 hodín predtým (dlhšia túra, sneh, beh pri bicykli)

• či je citlivosť rovnaká na oboch stranách alebo iba na jednej

• či sa zlepší po krátkom rozchodení, alebo sa zhoršuje

Činnostiam, ktoré by mohli psa viac ublížiť, sa doma vyhneme. To zahŕňa násilné naťahovanie a silné masírovanie cez bolesť. Vyvarujeme sa aj podávania ľudských liekov proti bolesti bez konzultácie s veterinárom. Prednosť dávame bezpečnosti a pokojnému prístupu v liečbe.

Kedy radšej okamžite voláme veterinára

Pri svalovici často pomôže odpočinok a šetrná chôdza, no nie vždy je to bezpečná cesta. Ak premýšľame, kedy by sme mali navštíviť veterinára kvôli svalovici, držme sa jednoduchého pravidla. Ak máme pochybnosti alebo ak sa stav zvierata zhoršuje, ihneď voláme veterinára.

• Akútne krívanie psa, ktoré sa objavilo náhle po páde, šmyku alebo skoku, najmä ak situácia sa zhoršuje od minúty k minúte.
• Pes odmieta došliapnuť na labku, alebo ju neustále drží vzduchu, dokonca aj keď odpočíva.
• Opuch končatiny psa, sprevádzaný teplom, tuhosťou, deformáciou, ranou alebo krvácaním.
• Značná bolesť pri dotyku, kňučanie pri malom pohybe, alebo výrazné napätie svalov.
• Horúčka, výrazná apatia, chvenie, odmietanie vody alebo jedla.
• Neurologické symptómy: ťahanie labky za sebou, slabosť, problémy s koordináciou, či náhle slabnutie končatín.
• Trvajúce ťažkosti, ktoré neprechádzajú, alebo sa vracajú pravidelne.

V zime sú tieto symptómy ešte zradnejšie. Bolesť u psa môže maskovať podchladenie, natiahnuté väzy alebo malé praskliny, ktoré nie sú ihneď viditeľné. Pošmyk na ľade môže spôsobiť zranenia bez zjavných vonkajších znakov, preto s vyšetrením radšej váhať nesmieme.

Keď voláme veterinára, mali by sme mať pripravené krátke informácie. Potrebné je vedieť, čo sa dialo pred vznikom problému, kedy presne sa ťažkosti začali, či ide o akútne krívanie alebo o stuhnutosť. Dôležité je aj, či dochádza k zmenám v opuchu končatiny. Pomocníkom môže byť aj krátke video, zobrazujúce pohyb psa a jeho reakcie v rôznych situáciách – po odpočinku, po niekoľkých krokoch, na schodoch.

Prvá pomoc pri svalovici v zime, ktorú zvládneme doma

Keď si myslíme, že má náš pes svalovicu, postupujeme tak, aby sa cítil bezpečne. Čiže, nedráždime jeho svaly zbytočne. Najlepšie mu pomôže pokoj a limitovaný pohyb.

Oddych je dôležitý na 24 až 72 hodín, pričom skrátime čas venčenia. Von ideme len na krátke prechádzky, vždy na vôdzke. Vyhneme sa rýchlym behom, skokom a náhlym zmenám smeru. Ak je pes zvyknutý na aktívne hry s loptičkou, na čas ich necháme bokom.

V zime je dôležité udržať teplotu svalov nášho psíka. Po prechádzke psa riadne utrieme, zvlášť jeho brucho a stehná. Pozor, aby nezostal stáť na chladnej podlahe. Doma mu nájdeme teplé miesto mimo prievanov, v ideálnom prípade s dekou.

Stav, kedy pes len leží, nemusí byť vždy to najlepšie. Pridáme mu preto mierny pohyb. Krátka prechádzka po byte alebo pomalé kroky vonku môžu pomôcť. To platí v prípade, že pes neklíma a nevykazuje príznaky silnej bolesti.

• Pokojový kút s mäkkou podložkou a vodou nablízku zabezpečí pohodlie.
• Na klzkých miestach, kde pes vstáva a otáča sa, použijeme protišmykovú podložku.
• Schody a skákanie na gauč obmedzíme, aby aktivita bola naozaj redukovaná.
• Labky po prechádzke venčení vždy skontrolujeme a očistíme od soli a ľadu.

Nikdy nepodávame psom lieky určené pre ľudí, ako ibuprofén alebo paracetamol. Dokonca aj malé dávky môžu spôsobiť vážne problémy.

Aby sme predišli zhoršeniu stavu, udržujeme zásady správneho režimu aj v malých detailoch. Skrátime čas vonku v mrazoch a po návrate domov psa zohrejeme. Zaistíme mu pokojné prostredie pre regeneráciu, bez rušivých prvkov.

Prevencia: ako nastavíme zimné prechádzky, aby svalovica nevznikala

Chceme-li zabránit svalovici u psa aj v chladnom období, musíme pristupovať k prechádzkam inak. Začať by sme mali pomaly a všímať si, ako náš pes reaguje, predtým než zrýchlime.

Najprv je potrebné psa poriadne rozohriať. Prvých niekoľko minút by malo byť venovaných klidnému pohybu a necháme psa voniať okolie. Až potom zahrňte do prechádzky hry a krátke bežecké úseky.

Je dôležité postupne budovať kondíciu nášho psa. Preferujeme viacero krajších trás namiesto jedného dlhého výletu. Zvýšenie fyzickej námahy by malo prebiehať postupne, nie naraz.

• Preferujeme stabilný režim: radšej niekoľko kratších prechádzok, než jedna dlhá.
• Po aktivite umožníme psu postupné ochladenie, aby svaly mohli relaxovať.
• Nevystavujeme psa dlhodobému státiu na vetre počas pauz.

Výber terénu je kľúčový. Pes môže mať problémy na šmykľavom povrchu, pretože nevhodne zapája svaly. Na ľade a strmých svahoch skráťte krok a udržiavajte psa blízko seba. Najlepšie je vybrať si upchatý sneh či lesnú cestu.

Pri canicrosse alebo skijoringu sa držíme pravidelnosti, správnej techniky a robíme dostatočne dlhé pauzy. Dôležité je tiež všímať si signály, akými sú trasenie, zdvíhanie labiek alebo náhle spomalenie. V takých prípadoch trasu skracujeme a pomalšie sa venujeme prevencii proti svalovici.

Výživa a hydratácia pre svaly v zime

V zimnom období je náš pohľad na výživu odlišný. Pre zaistenie dostatočnej energie a kvalitných bielkovín pre psích atlétov je dôležitá správna výživa. Nemali by sme zabúdať, že niektoré psy potrebujú viac kalórií na udržanie telesnej teploty. Zároveň by mala byť dávka krmiva prispôsobená aktuálnej aktivite psa.

V pláne po náročnej aktivite v snehu nie je vhodné zaťažovať psa veľkou porciou jedla. Preferujeme ľahko stráviteľné pokrmy s dôrazom na odpočinok psa. Toto nám umožňuje udržať kondíciu psa počas zimných mesiacov bez zbytočného zaťažovania tráviaceho systému.

Hydratácia je v zimnom období nevyhnutná. Aj keď psy môžu konzumovať menej vody, ich svaly a šľachy potrebujú dostatok tekutín. Pri starostlivosti doma musíme zabezpečiť prístup k čistej vode. Nenachádzame misku pri radiátore a počas dlhých prechádzok ponúkame vodu aj vonku.

• Je dôležité skontrolovať, či pes po návrate z chladu pil. Vodu v miske pravidelne vymieňame.

• Miniatúrne porcie počas dňa podporia regeneráciu pri vyššej fyzickej aktivite.

• Pri citlivom trávení volíme krmivo so zreteľným zdrojom mäsa. To zabezpečuje, že bielkoviny sú pre psa prospešné.

U starších a športových psov je často kľúčová aj podpora kĺbov a svalov. Nezaoberáme sa doplnkami stravovania bez predchádzajúcej konzultácie. Obraciame sa na veterinára pre radu, aby sme dávkovanie prispôsobili bezpečne podľa veku, hmotnosti a zdravia psa.

CricksyDog ako podpora kondície a citlivého trávenia počas zimy

Zima prináša viac výziev, ako sú svalovica a regenerácia. Je preto vhodné udržiavať stabilné kŕmenie. Keď má pes citlivé trávenie, jeho energia sa využíva efektívnejšie na pohyb a regeneráciu svalov. Zameriavame sa preto na kvalitu krmiva tak, ako dbáme na dostatočnú dĺžku prechádzok.

CricksyDog nám garantuje kvalitu toho, čo sa ocitne v psích miskách, umožňujúc nám ľahko dodržiavať režim kŕmenia aj počas mrazu. Pre psy s alergiami `hypoalergénne krmivo

• Chucky je vybraný pre šteniatka s cieľom postupne budovať kondíciu a dbať na citlivé trávenie.

• Juliet je vhodná ako suché krmivo pre malé plemená, ktoré spotrebujú viac energie pri častých krátkych prechádzkach v zimnom období.

• Ted je ideálny ako suché krmivo pre stredné a veľké plemená, pre tých, čo hľadajú stabilné dávkovanie a jasné zloženie.

Vo výbere krmiva preferujeme príchuť, ktorú pes dobre toleruje, ako je `hypoalergénne jahňacie, losos, králik, hmyzí proteín alebo hovädzie

Na vonkajší tréning v snehu sa nám osvedčili MeatLover maškrty. Vďaka tomu, že sú čisto mäsové, dajú sa ľahko rozdeliť na malé kúsky. Vyberáme príchuť – jahňacie, losos, králik, divinu alebo hovädzie – ktorá najviac motivuje nášho psa. Keď je pes menej motivovaný jesť, pridávame do suchého krmiva Mr. Easy vegan dressing, čím podporíme pravidelné kŕmenie bez stresu.

V čase chladu a zvýšenej záťaže nezabúdame na podporu kĺbov. Twinky vitamíny používame ako doplnok pre zdravé kĺby alebo ako multivitamíny prispôsobené veľkosti nášho psa. Na ochranu citlivej kože v mraze používame Chloé šampón a balzam, ktoré sú neoceniteľné pri kontakte so soľou a chladom.

Hygiena zostáva dôležitou časťou rutiny aj v zime, pretože zuby ovplyvňujú chuť do jedla a celkové pohodlie psa. Denty vegan dental sticks predstavujú praktický doplnok stravy pri zníženom obrusovaní zubov. Spojenie vyváženej diéty s pokojnými prechádzkami zabezpečí, že náš pes bude v zdraví a dobrej kondícii aj v zimných mesiacoch.

Regenerácia po zimnej aktivite: rutina, ktorú si osvojíme

Po zime má človek tendenciu zanedbávať regeneráciu. V týchto chvíľach je dôležité, aby sme si vytvorili rituál regenerácie aj pre našich štvornohých priateľov. Posledné minúty prechádzky by mali byť venované pokojnému kroku, aby sa tep a dýchanie psa upokojili.

Akysi návrat domov by mal zahŕňať ochladenie a dôkladné vysušenie psa, obzvlášť na kľúčových miestach ako sú brucho a hrudník, kde sa drží vlhkosť. Ak je pes premoknutý, je dôležité zabezpečiť mu teplé a bezprievanové miesto.

• Ukončenie prechádzky by malo byť pokojné, nie náhle.

• Dôležité je dobre vysušiť srst, aby sme predišli stuhnutej svalovine.

• Starostlivosť o labky v zimnom období zahŕňa kontrolu soli, ľadu, odrenín.

• Oddych po príchode by mal byť tichý, bez skokov a divokých hier.

Pre relaxáciu psa je vhodná jemná masáž, zameraná na stehná, chrbát a ramená. Tlak by mal byť ľahký, pričom sledujeme reakciu psa. Ak pes prejaví nepohodu, okamžite masáž ukončíme.

Pri uvoľňovaní je strečing vhodný len v prípade, že je pes zahriaty a v pokoji. Vyvarujeme sa prudkému ťahaniu alebo násilnému naprávaniu. Doprajeme psu len pomalé, prirodzené pohyby.

Pozorne sledujeme chôdzu psa ďalší deň, ako sa dvíha a ako zvláda schody. Pri známkach stuhnutosti upravíme budúce aktivity pre lepšiu regeneráciu. Tým dosiahneme, že regenerácia po prechádzke bude pre psa prirodzenou rutinou.

Záver

V zimnom období si omnoho viac uvedomujeme drobné zmeny v pohybe. Zaznamenávanie svalovej stuhnutej psov v zime sa sústreďuje hlavne na to, že pes je stuhnutý po oddychnutí. Po krátkom prechádzaní má tendenciu sa cítiť lepšie. Pri úraze je však krívanie náhle, doprevádzané opuchom alebo viditeľnou neochotou došliapnuť.

Keď sa snažíme riešiť svalovicu u psa, držíme sa bezpečných krokov. Najprv pes je dôkladne prehliadnutý doma. Potom doprajeme ľahký režim, teplý kútik a krátke, relaxedné prechádzky. Ak pes vykazuje výraznú bolesť alebo horúčku, bez váhania kontaktujeme veterinára.

Zimná starostlivosť o psa zdôrazňuje rozumné tempo, nie výkonnosť. Začíname rozohrievaním, striedame s pravidelnými prestávkami. Po návrate je dôležité psa vysušiť a dopriať mu pokojnú regeneráciu. Taktiež sa svaly a kĺby lepšie vyrovnajú s nízkymi teplotami.

Prevencia preťaženia psa počas zimy zohráva kľúčovú úlohu. Nastavením vhodného tempa prechádzok s ohľadom na kondíciu psa, zvýšením zaťaženia postupne. A podpora správnej stravy a hydratácie zníži riziko problémov. Tým sa problémy so svalovicou budú vyskytovať oveľa menej často.