Prečo môže byť strata psíka bolestivejšia ako strata člena rodiny

Povedal vám niekedy kamarát, že strata jeho psíka sa ho dotkla viac ako strata blízkeho príbuzného? Cítili ste to niekedy tak aj vy?

Spoločnosť chce aby sme sa za takéto emócie hanbili, ale výskum naznačuje, že sme ospravedlnení keď hlboko trúchlime po strate nášho chlpatého kamaráta.

Keď náš prvý rodinný psík Spike zomrel, môj otec veľmi trpel. Prišiel domov z práce a jednoducho sedel v aute neschopný prejsť cez dvere bez toho, aby ho privítal náš malý kríženec pudlíka. Robil si dlhé prechádzky a navštevoval online podporné skupiny, v ktorých ľudia prišli o psíka. Každú noc sa budil a plakal.

Bol to ten istý muž, ktorý má pred pár rokmi doslova vyniesol z rodinného pohrebu, keď mi smútok podlamoval kolená. V tom čase som bol zmätený z jeho meniacich sa reakcií, ale nedávny článok od Business Insider mi problematiku trochu vyjasnil. Pre ľudí je normálne pociťovať väčšiu bolesť pri strate psíka ako blízkeho priateľa alebo dokonca príbuzného.

Pre mnoho ľudí je smrť zvieratka v každom aspekte porovnateľná so stratou milovaného. Existuje dokonca výskum, ktorý toto tvrdenie podporuje, avšak online nenájdeme žiadne rituály, ktoré by nám pomohli vyrovnať sa s tým. Keď zomrie človek, vždy sa zhromaždí rodina a priatelia. Dostaneme voľno v práci – niektorí zamestnávatelia dokonca ponúkajú bolestné. Existuje mnoho spôsobov, ktorými môžeme trúchliť a prejaviť naše emócie.

Keď zomrie domáci miláčik, zvyčajne žiadne takéto tradície nemáme. Od ľudí sa očakáva, že sa vrátia ku svojim každodenným povinnostiam s minimálnym alebo žiadnym uzavretím. Dom je podozrivo tichý a plný sladko trpkých spomienok. Prišli sme o najlepšieho priateľa a dôveryhodného spoločníka, ale hĺbka bolesti je takmer neznesiteľná.

Majiteľom psíkov sa hovorí, že je ich žiaľ dramatický, prehnaný alebo dokonca trápny. Koniec koncov, „bol to iba pes” Neskutočné puto človeka a psa, ktoré sme vytvorili sa prehliada. Naše šteniatka nám poskytujú pravidelnú pozitívnu spätnú väzbu. Zbožňujú nás len pre to , že sme to „my”. Znižujú náš krvný tlak a zlepšujú našu náladu. Ako by sme nemohli byť zničený, keď o nich prídeme?

Do úvahy musíme vziať aj náhlu zmenu v živote. Už žiadny budíček s mokrým nosom o 6 ráno, denné prechádzky alebo vrúcne privítania po dlhom dni v práci. Mnohým ľuďom poskytujú ich miláčikovia zmysel – dokonca dôvod žiť. Keď zrazu zmiznú, samozrejme, že vám to zmení život.

Ďalším zaujímavým faktorom, ktorý vyzdvihol Business Insider je jav známy ako „misnaming”. Vyjadruje to našu tendenciu omylom nazývať naše dieťa, partnera alebo blízkeho menom nášho psa. To indikuje, že psa staviame do rovnakej mentálnej kategórie ako našich najbližších členov rodiny. Keď zomrú, prídeme o nich. O milovaného člena rodiny.

Smrť domáceho miláčika znamená strata zdroja nekonečnej lásky, oddanej spoločnosti a poskytovateľa bezpečia a pohodlia. Naše psy sú súčasťou našich každodenných životov. Takže áno, bolí to. Niekedy dokonca viac ako smrť priateľa alebo člena rodiny. A nie je dôvod prečo by ste sa preto mali hanbiť.

Tiež by vás mohli zaujímať nasledujúce články: